Ako je na tom úroveň slovenského jazyka v online médiách? Na túto, ako aj mnoho ďalších otázok nám odpovedala známa jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Prečítajte si, ako vníma používanie anglických slovíčok v slovenčine, či to, aké pravidlá robia ľuďom najväčší problém.

Ako je na tom u ľudí záujem o slovenčinu v súčasnosti? Rastie tento záujem alebo naopak klesá?

Môžem konštatovať, že rastie, čo je na jednej strane skvelé, lebo je zrejmé, že ľudia sa chcú vyjadrovať spisovne, chcú mať kultivovaný prejav a zaujímajú sa o fungovanie jazyka. Na druhej strane to však môže poukazovať aj na to, že nemajú dostatočné základy používania slovenčiny zo školy, najmä ak sa pýtajú na elementárne javy a nerozumejú informáciám vo výkladových slovníkoch, resp. ani netušia, že také čosi existuje a že by do nich mohli nahliadnuť.

Máte mnohoročnú prax v oblasti výskumu spisovnej slovenčiny. Čo si myslíte, aké javy robia ľuďom najväčší problém?

Každému robí problém čosi iné. Niekto nemá ten správny cit na to, aby odhadol, v akej komunikačnej situácii je nejaké slovo vhodné, a používa nespisovné slová v oficiálnom prejave, iný má pochybnosti o správnosti gramatického tvaru dákeho výrazu, no a ďalší nedokáže zrozumiteľne sformulovať informáciu, ktorú potrebuje odovzdať… Samozrejme, problémov, ktoré registrujeme v jazykovej praxi, je oveľa viac a týkajú sa prakticky každej oblasti jazyka. Problémom môže byť aj výslovnosť, ako aj nedostatočná slovná zásoba či nepoznanie významu slov atď. A v poslednom čase, žiaľ, platí, že problémom môže byť aj pravopis…

Existuje gramatické pravidlo, ktoré občas robí problém aj vám?

Nemala by som prezrádzať takéto veci, ale dobre… Nejde síce o gramatické pravidlo, ale môžem sa priznať, že občas, keď sa sústredím napr. pri nahrávaní do rozhlasu na vysvetľovanie nejakého problému, „zabudnem“ vysloviť mäkkú hlásku ľ a poviem „velmi“… Pozorní poslucháči si to však určite všimnú.

Práve internet je miestom, kde môžeme často vidieť horšiu úroveň gramatiky. Najmä na fórach či v rôznych komentároch. Čím si myslíte, že je to spôsobené?

Internet je iné, špecifické médium, komunikácia v tomto priestore má rozličné podoby, ale najmä je rýchla. Preto sa stáva, že „niet času“ na korekciu napísaného, čo nie je dobre, lebo pokiaľ ide napr. o blogy či komentáre, sú to texty určené pre verejnosť, to znamená, že sa ako pri každej oficiálnej komunikácii predpokladá aj vyžaduje istá vyššia úroveň jazykovej kultúry. Dnes môže svoj „produkt“ zavesiť na internet prakticky každý, i ten, kto nemá skúsenosti s písaním, ale možno by si niektorí prispievatelia mali uvedomiť, že svojím prejavom reprezentujú sami seba a že ich prejav o nich mnohé prezrádza…

Iná je situácia pri (viac-menej súkromnej) komunikácii na sociálnych sieťach, čo je vlastne forma písaného rozhovoru, a to – pre niektorých účastníkov – znamená, že si nedávajú pozor na to, ako píšu, ale ako to napísať čo najrýchlejšie. Ja mám takú „teóriu“, že ten, kto má dobre zvládnuté základy, napríklad pravopisu, nerobí chyby ani pri četovaní, ale ten, kto v pravopise nie je doma, urobí chybu aj vtedy, keď bude písať napríklad žiadosť o zamestnanie.

Ďalším momentom, ktorý trocha ovplyvňuje „nedbalosť“ pri internetovej komunikácii, je dojem, že to, čo je na internete, nemá takú istú „vážnosť“ ako to, čo je fixované na papieri. Napríklad pri písaní listov, a to aj oficiálnych, prostredníctvom e-mailu niektorí používatelia jazyka nedodržiavajú pravidlá, aké sa vyžadujú pri korešpondencii.

jazykovedkyna-sibyla-mislovicova

Na fotke Sibyla Mislovičová. Autor: Ramon Leško

V niektorých odboroch, ako aj v marketingu, máme zaužívané slová, ktoré naša cieľová skupina pozná (napr. homeoffice, newsletter, task, lajk (na Facebooku)). Nahradenie slovenským ekvivalentom znie niekedy zvláštne. Je v poriadku využívať tieto slová?

Nie je slovo ako slovo. Niektoré anglické výrazy sa prirodzene dostávajú do slovnej zásoby slovenčiny, väčšinou prejdú procesom zdomácnenia a nájdu si tam svoje pevné miesto. Sú to slová, pre ktoré nemáme domáci ekvivalent (ak ide o pomenovanie nového predmetu alebo javu), prípadne ich preklad by vyžadoval viacslovné spojenie, čo je pri súčasnej zrýchlenej komunikácii nevýhodou. Preberanie slov z cudzích jazykov je bežný spôsob obohacovania slovnej zásoby a netreba sa ho báť, jednoducho s novými reáliami prichádzajú nové slová.

Napríklad slovo lajk a ďalšie odvodeniny ako lajkovať, lajkovaný atď. sa prispôsobili domácemu pravopisu a gramatike a sú zrozumiteľné pre všetkých, ktorí „holdujú“ internetu. Treba však odlíšiť „zrno od pliev“, napríklad namiesto slov správa, poslanie nie je v spisovnom prejave vhodné použiť anglické slovo (aj keď v poslovenčenej podobe) mesidž.

Nie všetky cudzie prvky sa automaticky dostanú do slovenskej slovnej zásoby, v rámci slangu sa však používať môžu. A ešte k tomu, čo ste spomenuli v otázke, že slovenský ekvivalent znie zvláštne. Možno zo začiatku, ale zvykli by sme si, ide o to, či chceme, aby dané slovo bolo všeobecne zrozumiteľné alebo aby zostalo v používaní len v rámci cieľovej skupiny.

Je možné, že sa po určitom čase používania dostanú do spisovnej slovenčiny?

Samozrejme, nie je to nič nemožné ani výnimočné. Dnes už napríklad nikto nepochybuje o opodstatnenosti či spisovnosti slov ako víkend, imidž, dizajn, softvér a pod. Jednoducho sme ich potrebovali.

Ako dlho trvá, kým sa takéto nové slovo dostane do našich slovníkov?

Vytvoriť slovník je náročná práca a vyžaduje istý čas. Momentálne sa pripravuje veľký výkladový slovník, práve teraz sa spracúvajú slová začínajúce sa na písmená O a P, takže sa doň dostanú aj nové slová, a to aj zdomácnené a dostatočne frekventované prevzatia z angličtiny. Tie z konca abecedy si na zaradenie budú musieť trocha počkať.

Slovenčina má naozaj veľa pravidiel a výnimiek, v ktorých sa dá stratiť :). Čo môže začínajúcemu blogerovi pomôcť, keď si chce zopakovať pravopisné pravidlá a vedomosti zo školy?

Nie je to s pravidlami a výnimkami v slovenčine až také strašné, v škole by mali žiaci dostať také základy slovenského jazyka, aby im stačilo iba občas nahliadnuť do Pravidiel slovenského pravopisu či do výkladových slovníkov. Na webovej stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV (www.juls.savba.sk) sú sprístupnené slovníky (slovniky.juls.savba.sk), ale je tam napríklad aj webová jazyková poradňa, je to databáza odpovedí, medzi ktorými si možno nájsť odpovede na mnohé otázky týkajúce sa používania jazyka. Pre náročnejších sú tam aj mnohé vedecké publikácie, ako aj kompletný archív časopisov s jazykovednou tematikou.

Dôležité je pri pochybnostiach nebáť sa pozrieť do slovníkov, overiť si svoje vedomosti, prípadne zatelefonovať po radu do jazykovej poradne.

Na záver nám opíšte, ako vyzerá deň v práci jazykovedkyne.

Možno by sa to nezdalo, ale často je ten deň aj dosť hektický. Moja práca je rôznorodá a každý deň je iný, podľa toho, čo je práve aktuálne a akútne. Veľa času mi zaberie príprava na písanie štúdií a príspevkov do rozličných publikácií a časopisov či na konferencie, príprava na iné aktivity, napr. na prednášky, školenia a besedy pre rozličné inštitúcie a verejnosť, ako aj prednášky na vysokej škole, práca v terminologických a iných komisiách, kontakt s médiami, nahrávanie relácií o jazyku, ale aj organizačná práca na pracovisku, redakčná činnosť atď.

Takže pracovný čas nestačí, ale počítač čaká aj doma, a to aj v sobotu, aj v nedeľu…

Často treba na pracovisku riešiť niektoré problémy prednostne a naplánovaná práca sa musí urobiť večer doma, no neurobí sa sama.

Pani Mislovičovej ďakujeme za ochotu a čas odpovedať na naše otázky. 🙂

Autorky rozhovoru: Romana Jakubcová a Petra Kováčová

 

Ak si chcete preveriť svoju slovenčinu alebo sa v nej potrebujete zlepšiť, stiahnite si zadarmo náš pravopisný e-book.