TOTO SA SKUTOČNE DEJE!! Včera som sa stretol s mojím dobrým kamarátom Milanom (neželá si uviesť celé meno), ktorý dostal celoživotný zákaz používania Facebooku. Potom, čo som si vypočul jeho príbeh, neveriacky som krútil hlavou. Tento nezmyselný zákaz dostal za to, že zdieľal video, ktoré kritizovalo Obamu. Neveril som, ale oficiálny email z Facebooku a zabanované konto ma presvedčilo. Toto je sloboda slova?! Šírte túto správu ďalej. Dnes je to Facebook, zajtra to môže byť celý internet!!!

toto naozaj nie je hoax

Ale teraz vážne. Ako tvorca hoaxov by som asi neobstál (počkáme si na štatistiky z Google Analytics), ale takto nejako fungujú. Vymyslíte si správu, ktorá je šokujúca a zároveň sa tvári ako pravdivá, zakomponujete do nej anonyma, ktorý to celé zažil na vlastnej koži a vyzvete ľudí, aby to zdieľali, lebo bude zle-nedobre. A, samozrejme, nesmú chýbať výkričníky!!!!

Napriek tomu, že táto schéma je už rokmi poriadne otrepaná, stále funguje. Stačí si refrešnúť stenu na Facebooku a raz začas (podľa zloženia vášho friendlistu) na vás vyskočí poriadne šťavnatý hoax, ktorý zdieľali tisíce ľudí.

Čo je to hoax a kto ho vytvára? Ako identifikovať hoax? Dajú sa hoaxy využiť v marketingu? Aj na tieto otázky sa budem snažiť odpovedať v nasledujúcom článku. Prečítajte si ho a nezabudnite ho zdieľať, iba tak zachránite svet! 🙂

 

Čo to je hoax?

Wikipédia hovorí, že „Hoax je zámerne vytvorená lož, ktorá má pôsobiť dôveryhodne” a ďalej pridáva, že sa dá odlíšiť od fám, prvoaprílových žartíkov alebo urban legiend, ktoré sú často medzi ľuďmi zdieľané ako vtip.

Čo však robí z hoaxu HOAX? Na internete som narazil na viacero názorov a definícií, ktoré buď boli príliš všeobecné (podvod, klamstvo…), alebo sa niekedy značne rozchádzali. Vytiahol som z nich však základné atribúty, ktoré by mal správny hoax spĺňať:

  • Vždy je vytvorený so zámerom oklamať recipienta.
  • Musí zasiahnuť širokú verejnosť.
  • Obsahuje senzačnú alebo šokujúcu informáciu („Imigranti zbili 4-ročné dievčatko”, „Zomrela Merkelová”…).
  • Má v sebe apel na zdieľanie, hoci aj nepriamy („Zdieľajte!!”, „Chráňte svoje deti!”…).

Ďalšie znaky hoaxov:

  • Popierajú, že sú hoax („Toto nie je hoax!!!”, „Toto sa naozaj stalo!!”).
  • Apelujú na najnižšie ľudské pudy (vyvolávajú strach, nenávisť…).
  • Odvolávajú sa na autority alebo anonymov (Microsoft, The New York Times, môj kamarát…).
  • Majú zlú gramatiku, veľa výkričníkov a používajú CAPS LOCK!!!! 🙂

Pár rokov dozadu boli živnou pôdou pre hoaxy emaily, cez ktoré sa šírili poplašné správy varujúce pred nebezpečným vírusom alebo rôzne „reťazovky”, ktoré vám ešte dodnes možno posielajú vaši starí rodičia.

Od nástupu sociálnych médií si našli hoaxy novú zasľúbenú zem v našich newsfeedoch, channeloch a walloch.

Pozrite si príklady typických hoaxov:

Hoax Jágr zemřel

Falošné tragické udalosti patria medzi najčastejšie hoaxy šírené na sociálnych sieťach.

Politická propaganda

Typický príklad hoaxu slúžiaceho politickej propagande. Srbský „alternatívny” web informuje o masách protestujúcich proti NATO, ktoré zapálili Bratislavu. Zdroj: Dezinformácie Hoaxy Propaganda

IKEA stôl v tvare hákového kríža

Pamätáte si na stolík z IKEA v tvare hákového kríža s názvom Hadølf? 🙂

 

Odkiaľ sa hoaxy berú?

Nové hoaxy vznikajú každý deň. Prečo ich ľudia vôbec vytvárajú? Uvediem niekoľko najčastejších dôvodov:

  • Veľa ľudí vytvára hoaxy len tak pre pobavenie a zosmiešnenie ľudí, ktorí hoaxu naletia.
  • Ďalším častým dôvodom, prečo niekto vytvorí hoax, je šírenie strachu a nenávisti. To sa môže hodiť napr. politikom, ktorí sa snažia nakloniť verejnú mienku na svoju stranu alebo odpútať jej pozornosť od korupčnej aféry.
  • A potom sú tu ešte weby, ktoré celú svoju existenciu zakladajú na šírení hoaxov, ako napr. The Onion. Ide o web, ktorý sa živí vytváraním satirických správ. Možno si spomeniete na diskusnú reláciu, kde bývalý pedofil dával rady mamičkám, ako ochrániť svoje deti pred ostatnými pedofilmi. 🙂

  • A v neposlednom rade je to, samozrejme, marketing. Hoaxy sú vďaka svojej virálnosti veľmi lacným propagačným prostriedkom, ako zvýšiť povedomie o značke alebo jej produktoch. Viac o konkrétnych kampaniach si povieme nižšie v článku.

 

Ako odhaliť hoax?

Narazili ste na podozrivú správu, ale nie ste si istí, či ide skutočne o hoax? V článku Peta Browna som našiel tieto užitočné tipy, ako odhaliť hoax:

  1. Reverzné vyhľadávanie obrázkov nástrojmi TinEye alebo Google Images. Jednoducho do nich nahráte obrázok z podozrivej správy a následne objavíte stránky, kde bol obrázok použitý už predtým a v akom kontexte.
  2. YouTube DataViewer je nástroj, vďaka ktorému zistíte, či dané video už nebolo uploadnuté dávnejšie a v inom kontexte.
  3. Jeffrey’s Exif Viewer vám zas umožní vidieť pri obrázkoch a videách EXIF dáta (Exchangeable Image File Format), vďaka ktorým budete vedieť určiť napr. čas, kedy bola fotografia vytvorená/upravená.
  4. FotoForensics je ďalší užitočný nástroj, ktorý vám pomôže s identifikáciou upravených plôch na fotke, ktorú do nástroja buď nahráte, alebo vložíte jej URL adresu.
  5. WolframAlpha je nástroj, vďaka ktorému napr. zistíte, aké bolo počasie v danej lokalite a čase.

Ešte jednoduchší spôsob, ako identifikovať hoax, je návšteva stránok, ktoré sa odhaľovaním poplašných správ zaoberajú. Skúste si pozrieť databázy hoaxov na www.hoax.cz, www.snopes.com, www.hoax-slayer.com alebo pre Slovensko nedávno založenú facebookovú stránku Dezinformácie Hoaxy Propaganda.

Aby sme nezabudli na najzákladnejšiu radu pri odhaľovaní hoaxov – vždy pátrajte po ich zdrojoch. Ak sa po troch weboch preklikáte na web plný spamu alebo evidentných hoaxov, so zdieľanou správou asi nebude niečo v poriadku. 🙂

 

4 príklady hoax marketingu

A teraz sa pozrime na to, ako niektoré firmy využili hoax marketing na zviditeľnenie svojej značky alebo produktov.

  • Je dosť možné, že video o novom športe „Liquid Mountaineering” (vodné horolezectvo) ste videli aj vy. Dovedna malo na YouTube vyše 14 miliónov pozretí. Značka outdoorového oblečenia Hi-Tec, do ktorej boli títo vodní horolezci vo videu odetí a obutí, sa po zapieraní nakoniec priznala, že video je podvod. Pozrite si ho, vraj dokázalo inšpirovať ľudí k testovaniu gravitácie. 🙂 

  • V roku 2009 oznámil majiteľ siete reštaurácií s morským jedlom Ivar’s See Food, že v roku 1954 dal postaviť reklamné bilboardy na dne oceánu v oblasti Puget Sound v štáte Washington. Vraj veril, že v budúcnosti priláka do svojej reštaurácie ľudí, ktorí budú bežne cestovať ponorkami. Jeho príbeh potvrdil aj známy miestny historik. Po odhalení hoaxu si firma zlízla negatívne ohlasy v médiách, ich zisky však vzrástli o 400 %. Pozrite si video, ktoré bolo súčasťou kampane:

  • Počas zimnej olympiády v ruskej Sochi zverejnila americká sánkarka Kate Hansen video zo svojej ubytovne, v ktorej sa prechádzal vlk. Nakoniec vysvitlo, že tento hoax vymysleli v rámci show Jimmyho Kimmela, ktorý, zdá sa, ovláda umenie hoaxu (pozrite si aj jeho prvý žartík s nepodareným twerkovaním). Video s údajným vlkom malo doteraz takmer 6 miliónov pozretí.

Mark Zuckerberg v Bratislave

Ako ste mohli vidieť, urobiť dobrú hoax marketingovú kampaň nie je vôbec jednoduché. Preto si to radšej 20-krát rozmyslite, než do toho pôjdete. Ak chcete ísť na istotu, vystreľte si z ľudí na 1. apríla, kedy vám to väčšinou aj odpustia. Alebo aj nie. 🙂