Tetovania, piercingy, bodymodifikácie, bláznivé účesy a rôzne iné extravagantné štýly sú aj v 21. storočí stále pretriasanou témou. Ľudia majú kvôli ním problémy nájsť si prácu a musia sa vyrovnávať s rôznymi reakciami zvedavcov na ulici. Čo sa však skutočne skrýva v týchto ľuďoch?

Tetovaný ≠ basista, piercingy ≠ feťák

Najčastejší stereotyp, s ktorým sa stretávam skutočne na dennej báze. Je pravda, že v dobách, kedy boli naše staré mamy ešte mladice, tetovania nosili chlapi z Leopoldova a z Ilavy, prípadne námorníci v podpultových amerických filmoch. Nepekne vyzerajúce, prašivé a zozelenené čmáranice po rukách dávali najavo skutočnosť, že daný človek mal zrejme problémy so zákonom. (Nie je to však pravidlo, môj dedko je potetovaný, pretože bol muzikant.)

Smutná je však skutočnosť, že tieto súdružské názory žijú v srdciach niektorých Slovákov dodnes a komplikujú tak životy mladých a talentovaných ľudí s nádejnou predstavou o budúcnosti. Na nešťastie, na trhu je veľké zastúpenie zamestnávateľov, ktorí nepozerajú na to, či sú ruky šikovné, ale na to, či sú potetované.

Poznáte tohto pána na fotografii? Určite vám je povedomý. Ak si neviete spomenúť, odpoveď nájdete na konci tohto článku.
pracovneho-procesu

Tetovanie pritom vôbec nie je novodobým výstrelkom individuality a potreby odlíšenia sa. Kmeňové (tribal) tetovania z celého sveta a tradičné ázijské tetovania majú rovnako dlhú históriu ako ľudstvo. Je len škoda, že niektorí ľudia sa radšej otáčajú a lipnú na histórii konzervativizmu a útlaku.

Sám mám veľké množstvo negatívnych skúseností s ľuďmi, ktorí sa na moje tetovania pozerali ako na opovrhnutiahodné dielo a neraz som bol označený ako dieťa satanovo. Ako pacifista si takéto reakcie nevšímam, no okrem podobných zážitkov sú potetovaní ľudia často automaticky vyčlenení z uchádzačov o prácu.

Práve preto si veľmi vážim VISIBILITY, kde nikto nepozerá na telesnú schránku, ale na povahu, šikovnosť a odhodlanosť vzdelávať sa a pracovať v skvelom tíme rovnako zapálených ľudí. I keď to bol môj prvý vážny pohovor v živote a nevyzeral som práve reprezentatívne, vďaka milému a úprimnému prístupu bez predsudkov zo mňa okamžite opadol stres aj neistota z môjho zovňajšku.

Neupravený ≠ grázel, extravagantný ≠ neschopný

Môj životný slogan znie: „Maturitný oblek z teba boháča neurobí.“ Mnoho ľudí v rôznych kultúrach alebo v oblastiach s horšou ekonomickou situáciou si nemôžu dovoliť investovať rovnaké peniaze do reprezentatívneho zovňajšku, ako to robia ľudia s dobrým sociálnym zabezpečením.

„Idem na pohovor? Nahodím si najlepšie veci, skočím ku kaderníčke a dám si na zákazku vypracovať luxusne vyzerajúci životopis.“ Takýto prístup a často nezmyselný titul pred menom dokáže takmer okamžite zabezpečiť pracovné miesto. Po príchode krutej reality však prichádza zistenie, že daný človek je ľavý totálne na všetko a jeho prijatie bolo najhoršie možné riešenie.

potetovanych-ludi

Nepozerajte na to, či prišiel na pohovor človek v nohaviciach po staršom bratovi, v obleku za 3 000 € alebo s vyholenou hlavou a piercingom v nose. Dôležité sú skúsenosti, referencie, skills v odbore a schopnosť začleniť sa do fungujúceho tímu.

Rasové predsudky

Tak toto už je na samostatnú kapitolu. Apelujem však na všetkých zamestnávateľov. Položte si ruku na srdce a úprimne sa zamyslite nad tým, ako by ste reagovali na žiadosť o prácu od róma, homosexuála, aziata alebo moslima. Zamestnali by ste ho bez akýchkoľvek predsudkov alebo by ste dali šancu radšej menej šikovnému človeku, ktorý vo vás nevyvolával strach z neznámeho?

Stereotypy sú ponižujúce, krajne dehonestujúce. Žijeme v 21. storočí, ktoré je označované aj ako storočie globalizácie. Slováci si musia zvyknúť na to, čo je v západných krajinách bežné už stovky rokov. Na individualitu ľudí. To, že sme tu ešte pred 30 rokmi nosili všetci rovnaké nohavice z TUZEXu a rovnakú farbu pleti, neznamená, že to tak bude naveky. Najsmutnejšie je, že tieto predpotopné a zaostalé názory sa vplyvom výchovy usádzajú v hlave aj mnohým mladým ľuďom.

Nehejtujte, neriaďte sa prastarými názormi

Spravte niečo pre seba a pozerajte sa na všetkých ľudí cez rovnaké okuliare. Zbavte sa predsudkov a všímajte si to dôležité. Ak ste majiteľom/konateľom/riaditeľom nejakej spoločnosti, dajte záujemcovi o prácu šancu bez ohľadu na počet tetovaní, piercingov, farbu pleti a štýl obliekania.

Aké skúsenosti s predsudkami v bežnom živote a pri pracovných pohovoroch máte vy? Podeľte sa o ne v komentároch. Alebo nám poraďte spôsob, ktorým ste napriek výraznej odlišnosti presvedčili ľudí o vašich kvalitách.

Stále neviete, kto je potetovaný pán na prvej fotke? Je to Prof. JUDr. Vladimír Franz, významný český umelec a kandidát v prezidentských voľbách v roku 2013, kde dosiahol takmer 7 % hlasov českých voličov.